Bulería: flamencový rytmus oslavy

Čo je bulería

Bulería je rýchly flamencový rytmus a Wikipedia ju nazýva emblematickým palo flamenca. Len málo palos je takých populárnych alebo takých dramatických. Vzišla z rómskej komunity Calé v Jereze v 19. storočí, najprv ako svižné, veselé zakončenie soleares a príbuzných palos, a dnes často uzatvára celé flamencové stretnutie s energickým tancom a dupotom. Keďže vznikla ako veselý záver, jej zvuk často signalizuje, že večer sa obracia od vážneho k slávnostnému.

Počítanie do dvanásť

Bulería beží na dvanásťdobom cykle. Dnes sa najčastejšie hrá s akcentmi na tretej, šiestej, ôsmej, desiatej a dvanástej dobe a cyklus sa začína na dvanástej dobe, takže akcent prichádza ako prvý. Palmas sa hrajú v skupinách po šesť, čo vytvára vnútri dvanástich dôb protirytmy, a tanečníci zvyčajne počítajú na šesť, nie na dvanásť. Pri inom pohľade je to takt šesťosminový nasledovaný taktom trojštvrťovým.

Prečo to znie ako oslava

Rozdiel robí rýchlosť a sloboda. Wikipedia opisuje buleríu ako formu, ktorá dovoľuje najviac improvizácie, pričom rytmus je stredobodom všetkého. Účinkujúci potrebujú rýchlosť, obratnosť a pevnú kontrolu a tanečníci používajú zložitú prácu nôh so špičkou, pätou a nártom. Kým pomalšie palos dovoľujú spevákovi podržať tón, bulería neustále tlačí dopredu, a preto je prirodzeným miestom, kde sa tanečník predvedie a kde sa sála pridá k tlieskaniu. Štúdia viac než dvoch tisíc flamencových textov, zhrnutá Wikipediou, tiež zistila, že bulerías pokrývajú najširšiu škálu tém.

Odkiaľ pochádza názov

Názov sa odvodzuje od španielskeho slovesa burlar, teda posmievať sa, alebo od podstatného mena bullería, ktoré znamená hukot, krik či hluk. Oboje sedí na zvuk buleríe v plnom prúde, keď sa tlieskanie, výkriky a dupot prekrývajú. Tablao vo Valencii, ktoré táto stránka sleduje, zdieľa svoje meno s týmto žánrom a jeho vlastná stránka predstavenia uvádza buleríe medzi palos, ktoré uvádza, popri starších a vážnejších tonás, seguiriyas a soleares a živých tangos.

Regionálne štýly a tempa

Buleríe sa niekedy delia na bulerías al golpe, ktoré sú pomalšie, a bulerías ligadas, ktoré sú divoké. Regionálne štýly pochádzajú z Lebrije, Jerezu, Cádizu a Utrery, pričom Jerez je najbežnejší. V niektorých regiónoch, ako napríklad v Jereze, rytmus zostáva v jednoduchšom šesťdobovom cykle a dvanásťdobový sa používa len na uzavretie frázy. Preto môžu dve buleríe pôsobiť tak odlišne, aj keď sa obe tancujú v rýchlom tempe.

Spev a hra buleríe

V speve má bulería tri alebo štyri verše, každý s ôsmimi slabikami. Gitarista vždy začína na dvanástej dobe, takže akcent zaznie ako prvý, a typický vzorec brnkania používa len dva akordy, zdôraznené poklopmi na gitare. Tradiční hráči používajú akordy andalúzskej kadencii, akordickú postupnosť, ktorú Wikipedia opisuje ako typickú pre flamenco, zatiaľ čo moderní hráči ovplyvnení jazzom používajú rozmanitejšiu harmóniu. To všetko spočíva pod tlieskaním.

Ako ju rozpoznať v tablao

Keď gitara zrýchli a tlieskanie sa začne prekrývať, pravdepodobne počúvate buleríu. Všímajte si, ako prvá doba cyklu dopadá na akcent, a potom ako si spevák vymieňa verše s tanečníkom. Nemusíte počítať. Sledujte miestnosť: keď súbor ukončí večer buleríou, tlieskanie sa zvyčajne šíri od účinkujúcich k stolom.

Čítajte ďalej: Ako sledovať flamenco predstavenie